Detstvo - dospelosť

Autor: Veronika Ferková | 10.3.2013 o 21:33 | Karma článku: 7,56 | Prečítané:  603x

  Každý z nás občas v detstve túžil byť dospelým. Obdivovali sme všetkých, ktorí mohli chodiť kam chceli, robiť čo chceli, byť s kým chceli, vrátiť sa domov hoc aj ráno. Mysleli sme si, že dospelosť bude znamenať slobodu, voľnosť. Nevedeli sme však, o čom skutočne dospelosť je. A hoci ešte stále nie sme celkom dospelí vieme, že neznamená len voľnosť, slobodu. Prináša so sebou aj zodpovednosť za naše konanie. No aj dospelosť má svoje výhody. Veď kto netúži po tom, aby som nezávislý, samostatný?  

 

Na detstvo spomíname ako na najkrajšie obdobie v našom živote. Na krásne bezstarostné chvíle strávené v pieskovisku a na hojdačkách. Detstvo patrí naozaj k najkrajším obdobiam v živote človeka. Hoc si to ako dieťa nikto neuvedomuje. Chvíle, kedy jediným naším  problémom je, ako farbou vymaľujeme strechu domčeka a s akou hračkou sa budeme hrať. Prečo tak veľmi túžime dospieť, keď nám je tak dobre? Možno preto, že nevieme, ako je detstvo úžasné a čo vlastne znamená byť dospelým. Neraz myslíme na to, ako radi by sme sa vrátili späť v čase a namiesto kníh a zošitov brali do rúk hračky. Ako sme sa s nikým nehádali a ak, tak iba preto, lebo sme naraz chceli mať tú istú hračku. Žiadne problémy, žiadna zlá nálada alebo zlý deň. Stačilo nám tak málo k tomu, aby sme boli šťastní.

Oproti detstvu staviame dospelosť, alebo dospievanie. Obdobie, kedy sa náš život otočí naruby. Dospelosť vnímame často krát možno nesprávne ako obdobie, „kedy si môžem robiť čo chcem a nikto mi nič nemôže povedať, prikázať, zakázať." Keď však pomaly dospievame uvedomujeme si, že to nie je také jednoduché byť dospelým. Dospelosť so sebou prináša aj zodpovednosť, ktorú mnohí odmietame. Zodpovednosť náš núti zamýšľať sa nad naším konaním a nad následkami, ktoré z neho vyplynú. A tak sa jej vyhýbame, dokedy do ide.

Dospelosť neznamená len to, že máme osemnásť. Dospelosť je predovšetkým o tom, že vieme sami súdiť čo je dobré a zlé, vieme niesť zodpovednosť za svoje činy, nevyhýbame sa problémom, ale pokúšame sa ich riešiť. Byť „dospelákom" vôbec nie je jednoduché.

Síce ešte nie sme celkom dospelí, ale fyzicky k tomu nemáme veľmi ďaleko. Uvedomujeme si rozdiel medzi detstvom a dospelosťou a intenzívne premýšľame nad tým, či vôbec chceme dospieť. Veď aj dospievanie prinieslo do našich životov toľko zmien. Už nám nestačia hračky a farbičky. Svoj voľný čas trávime s kamarátmi, alebo na internete. Nestačí nám byť doma s rodičmi, nepovažujeme och na tých, ktorým sa môžeme zdôveriť. Veríme viac svojím kamarátom ako tým, ktorí nám darovali život. Ich rady považujeme za nezmyselné a tak robíme chyby, ktoré by sme nespravili, ak by sme ich viac počúvali. Aj keď sa sami pomaly stávame dospelými, neveríme tým, ktorí nimi už sú.

Detstvo a dospelosť sú síce úplne  rozdielne obdobia v živote, avšak majú niečo spoločné. Aj detstvo aj dospelosť nás mnohému učia. Aj keď si to možno neuvedomujeme hneď, častom zisťujeme, že to je tak a že to, čo sme považovali za nepodstatné ovplyvnilo náš život a smer, akým sa bude náš život uberať. Detstvo nás učí, ako sa správať k iným a aj vďaka nemu si uvedomujeme, že nemôžeme mať každú „hračku," ktorú chceme. Dospelosť nás učí uvažovať nad následkami nášho konanie. A tak aj detstvo, aj dospelosť majú veľký význam a ani o jednom nemôžeme povedať, že je dôležitejšie.

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Kto bude na Vianoce dokladať tovar? Firmy nevedia nájsť brigádnikov

Vo väčších mestách ponúkajú brigádnikom aj štyri eurá za hodinu, ale nikto nemá záujem.

SVET

Deň, ktorý navždy zostane dňom hanby USA

Od útoku na Pearl Harbor ubehlo 75 rokov.

PLUS

Anton Zajac: Šancou pre Slovensko je nová, slušná strana

Nežijeme v liberálnej demokracii, ale oligarchii, hovorí spolumajiteľ Esetu.


Už ste čítali?