Emóciami preplnené ihrisko I.

Autor: Veronika Ferková | 6.9.2012 o 21:06 | (upravené 6.9.2012 o 21:30) Karma článku: 6,16 | Prečítané:  221x

Nedeľné popoludnie = prechádzka s kamarátkami. Bolo síce horúco, ale naše nohy nás aj napriek odporu dovliekli až na futbalové ihrisko vzdialené asi také 2-3 kilometre od našich domov. A čuduj sa svete, práve začínal zápas nášho domáceho mužstva proti mužstvu, netuším odkiaľ. Inak futbal milujem, ale toto bol dosť nudný zápas. Bez náznaku akejkoľvek zaujímavej situácie. Tak sme len postávali bokom a viac ako samotný zápas sme obdivovali hráčov. Veď čo iné by mohli robiť tri nezadané baby na futbalovom zápase? Divácka účasť-  dosť biedna. Medzi divákmi nebolo čo obdivovať a aj keby, radšej tí futbalisti. Trošku sme chceli podporiť náš tím, ale napokon sme sa zhodli, že radšej si ušetríme hlasivky. Občas sme síce niečo zakričali, aby sme trošku upútali pozornosť, ale nevyšlo. Nevadí, zápasov bude ešte dosť. Len či na nich budeme aj my....

Na tomto zápase som si ako človek, ktorý dosť analyzuje, všímala hráčov, trénerov, rozhodcu, ale aj nadšených divákov či nestranných náhodných okoloidúcich, ktorí sa len tak pristavili a ich emocionálne prejavy. Nie žeby som počúvala iných názor na futbal, ale keď som sa tak započúvala do tých výkrikov, tak to občas všetci s tou kritikou preháňali. Niekedy som na zápasy chodila rada. Aj dnes chodím rada, ale ako dieťa som z nich bola doslova nadšená. Vždy sme sadli na bicykle a rýchlo sa zviezli dole na ihrisko, aby sme nezmeškali ani minútu zo zápasu. Teraz je meškanie 15 minút bežné. Vtedy nám bolo jedno, kto a čo kričí. Len asme pozorovali futbal a ako malé sme bez hanby zháňali čísla na cudzích hráčov, ktorí sa nám páčili. Teraz si okrem pozorovania hráčov všímam emócie všetkých prítomných a nie som veľmi nadšená.

Emócie všetkých prítomných sa líšia v závislosti od povahy a zápalu pre hru. Niektorí len bez slov sledujú zápas, alebo riešia problémy so svojimi známymi a priateľmi, čo podľa mňa na futbal nepatrí. Najčastejšie to bývajú ženy, ktoré sú na futbale len kvôli svojim polovičkám. Na futbale by sa však mali odreagovať a zabaviť, nie rozoberať problémy. Treba si vydýchnuť, len tak sledovať zápas, pokecať s priateľmi, nie však o problémoch, sem tam niečo povzbudivé zakričať hráčom, možno spoznať nových ľudí, ktorí sa stanú našími novými spoločníkmi na ďalšie zápasy a s ktorými sa nebudeme nudiť, aj keď sa na ihrisku nič zaujímavé diať nebude.

Potom je tu skupina divákov, ktorí to so svojimi emóciami preháňajú a aj keď sami nemajú poňatia o futbale, rozkrikujú sa na všetky strany a jediné čo vedia je kritizovať. Rozkrikujú sa tak, že sa to ozýva až v dedine. Nevedia sa ovládať a najradšej, ak by to bolo v mojej kompetencii tak by som im zakázala chodiť na zápasy. Dosť to pohoršuje iných, hlavne mladších, keď sa tak rozkrikujú a vulgárne vyjadrujú. Ale nakoľko sú stálymi fanúšikmi, teda väčšina, musíme ich my ostatní rešpektovať. Myslím, že väčšina, nie všetci ale väčšina futbalistov ignoruje tieto výkriky a nadávky. Ale veď oni ešte uvidia, keď ja začnem kričať...

 

Pokračovanie nabudúce :)

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Kto bude na Vianoce dokladať tovar? Firmy nevedia nájsť brigádnikov

Vo väčších mestách ponúkajú brigádnikom aj štyri eurá za hodinu, ale nikto nemá záujem.

SVET

Deň, ktorý navždy zostane dňom hanby USA

Od útoku na Pearl Harbor ubehlo 75 rokov.

PLUS

Anton Zajac: Šancou pre Slovensko je nová, slušná strana

Nežijeme v liberálnej demokracii, ale oligarchii, hovorí spolumajiteľ Esetu.


Už ste čítali?